Pravek
Pravek
Pravek je prvá a najdlhšia fáza ľudských dejín. Skúma ho prehistória a archeológia, antropológia a etnografia (najmä porovnávacia).
V praveku sa človek vyvíjal ako biologická a spoločenská bytosť v procese, ktorý nazývame anropogenéza:
· Homonizácia (bipédia – chodenie po dvoch nohách, vývin chrbtice, ruky, chrupu, mozgu, stereoskopické videnie)
· Sapientácia (vývin ľudského intelektu)
Vývoj ľudských predchodcov – primátov prebiehal mnoho miliónov rokov, až dospel k rodu Australopitekus (pred 5 miliónmi rokmi). Žil vo východnej Afrike v savane, používal veľmi jednoduché nástroje, živil sa menšími živočíchmi a plodmi. Ďalšie vývojové stupne človeka:
v HOMO HABILIS (3
milióny rokov)
v HOMO ERECTUS (1 milión – 300/200 tisíc rokov)
v HOMO SAPIENS (300/200 tisíc – súčasnosť)
HOMO SAPIENS SAPIENS (40/35 tisíc rokov)
Periodizácia praveku
Delí sa podľa materiálu, z ktorého sa v prevažnej miere vyrábali nástroje (doba kamenná, bronzová a železná).
PALEOLIT
- staršia doba kamenná
NAJSTARŠÍ PALEOLIT (3 milióny – 1 milión rokov pred Kr.)
V tomto období žil vo východnej Afrike HOMO HABILIS a to v oblasti Veľkých jazier. Používal jednoduché nástroje z dreva a kameňa. Dosahoval výšku 135 cm, váhu 25 – 40 kg a mozgová kapacita bola 650 - 800 ccm. Žil v savane a staval si už jednoduché prístrešky. Boli to prvý výrobcovia nástrojov. Vyrábali z rozličných druhov kameňa jednoduché okruhliakové nástroje. Na konci tohto obdobia sa vyvinul ďalší ľudský druh – HOMO ERGASTER a to v okolí jazera Turkana. Mozgová kapacita bola približne 850 ccm.
STARÝ PALEOLIT (1 milión – 200 tisíc rokov pred Kr.)
V tomto období žil HOMO ERECTUS, ktorý sa rozšíril z Afriky aj do Európy a Ázie. Jeho výška bola v priemere 160 cm a mozgová kapacita 880 – 1100 ccm. Žil v tlupách, živil sa lovom a zberom, používal už viac nástrojov (najmä pästný klin – univerzálny nástroj, ktorý slúžil na rezanie, bodanie, škrabanie). Na výrobu nástrojov používal pazúrik. Jeho najužitočnejšou vlastnosťou je to, že pri údere sa štiepi na pravidelné odštepy. Starostlivým štiepaním možno regulovať jeho tvar a veľkosť odštepov, takže vznikajú nástroje rôznych tvarov a veľkostí. Keďže pazúrik veľmi pripomína sklo, majú odštepy veľmi ostrý okraj. Ten možno po otupení ďalším štiepaním opäť priostriť. Pazúrik je dosť rozšírený a častý kameň, v mnohých prípadoch ho však museli dolovať z kriedových vrstiev, kde sa bežne vyskytuje.
Najstaršie nástroje ľudia vyrábali tak, že jadro pazúrika sa osekávalo dovtedy, kým sa nedosiahol želaný tvar. Poznal už oheň, ale nevedel ho ešte zakladať. Najvýznamnejšie nálezy pochádzajú z Afriky, Jávy, Číny a Európy. Homo Erectus mal viacero poddruhov – foriem. Od nás najbližšie kostrové pozostatky boli nájdené v Maďarsku (Homo Erectus Paleohungarikus) a v Nemecku. Na našom území sa našli pozostatky po činnosti Homo Erectus (Spiš, Nové Mesto nad Váhom).
STREDNÝ PALEOLIT (200 tisíc – 40/35 tisíc pred Kr.)
V tomto období jestvovali staršie archaické formy HOMO SAPIENS. Vývoj človeka prebiehal v podmienkach striedania ľadových a medziľadových dôb. V čase ľadovej doby pokrývali ľadovce sever Európy. Na našom území bolo klimatické prostredie tundry, kde – tu porastané severskými lesmi. Ľudia sa živili lovom a zberom plodov, vyhľadávali prírodné úkryty alebo si stavali prístrešky. Používali prvú diaľkovú zbraň – oštep. V teplom období medzi mindelskou a risskou dobou ľadovou, teda pred 350 000 až 200 000 rokmi, žil v strednej a severnej Európe HOMO SAPIENS STEINHEIMENSIS (pomenovaný podľa náleziska Steinheim pri Stuttgarte). Vyznačoval sa úzkou, relatívne vysokou lebkou, oproti svojim predchodcom mal vyššie klenuté čelo, ale ešte podobné nadočnicové oblúky ako napr. človek pekingský. Objem jeho mozgu bol asi 1150 ccm. Tento človek žil ako lovec a zberač a používal kamenné nástroje. Jeho pästné kliny vykazujú už určité estetické cítenie formy. Archeológovia označujú tento štýl ako acheuléenská kultúra. Prvý Homo sapiens si uvedomoval jednoduché geometrické formy. Popri pästných klinoch používal kamenné nože, škrabadlá a tiež drevené kyjaky a drevené v ohni tvrdené oštepy.
Steinheimský človek žil v miernom podnebí medziľadovej doby v Európe v podobných klimatických podmienkach ako človek 20. storočia. Jeho časový a veľmi pravdepodobne tiež genetický nasledovník, neandertálec, ktorý sa pred 150 000 rokmi vynoril z temnoty prehistórie, zastihol ešte spočiatku priaznivé klimatické podmienky, ale „klasický neandertálec“ musel pred 80 000 rokmi bojovať s pribúdajúcim ľadom a mrazom.
Neandertálec žil na južnom okraji veľkej ľadovej pustatiny würmskej doby ľadovej. Jeho životný priestor sa podobal tomu, v akom teraz žijú Eskimáci. Domovom mu bola pustá, mrazivá tundra, ktorá iba v južnej Európe prechádzala do trávnatej stepi a riedkej tajgy. Možnosť prežitia v takomto prostredí bola podmienená značnou schopnosťou adaptácie.
Tak bol neandertálec, ktorý žil na území od južného Francúzska po Sibír, od Afriky po Blízky a Ďaleký východ, veľmi silný, neobyčajne obratný a prefíkaný lovec, ktorý vedel ukoristiť aj veľké zvieratá, ako bol jaskynný medveď alebo sibírsky kozorožec. Zver mu poskytovala nielen energeticky bohatú mäsitú stravu, ale tiež kožušiny. Jednoduchý kožušinový odev a hrejúci oheň, na ktorom neandertálci tiež pripravovali jedlo, ho chránili pred mrazom, ktorý niekedy dosahoval hodnotu až – 40 0C.
Neandertálec (HOMO SAPIENS NEANDERHALSIS) bol asi 1,60 m vysoký, mal silnú kostru a vyvinuté svalstvo. Ale napriek mohutnej postave sa dožíval vo svojom drsnom domove vyššieho veku ako 50 rokov. 40% neandertálcov umieralo pred dovŕšením 20 rokov, ďalších 40% potom medzi 20. a 30
. rokom. Tvrdý každodenný boj o
prežitie vyžadoval od neandertálcov inteligenciu. Jeho mozog bol svojím objemom medzi 1350 až 1725 ccm taký veľký (niekedy aj väčší) ako mozog dnešných ľudí. Nie je teda divu, že už premýšľajú o zmysle života a smrti. Pochovávajú svojich zomretých a dávajú im do hrobu zbrane, nástroje a potravu. Pravdepodobne verili na posmrtný život. A pretože takéto úvahy predpokladajú abstraktné myslenie, musel byť schopný formulovať svoje myšlienky a rozprávať jednoduchým jazykom. Dokonca vytváral prvé umelecké predmety, malé, jednoduché plastiky. Súčasníkom neandertálca na Jáve bol Homo sapiens soloensis. V mnohom sa podobal neandertálcovi, mal ale jasné znaky Rodu Homo erectus: primitívna forma lebky, hrubšia stavba tela a mohutnejšie nadočnicové oblúky. Iná forma Homo sapiens, človek rhodeský, mal v tej istej dobe svoj domov južnej v Afrike, kde vymrel len pred 30 000 rokmi. Ako mladšia forma neandertálcov žil na Strednom východe Homo sapiens presapiens (palaestinensis). Síce ešte stále neandertálec, predsa však bol palestínsky človek väčší a gracilnejší. Jeho stehenné kosti boli priame a dlhšie, čelo silne klenuté, dutina lebečná vyššia a viac zaoblená a brada výrazne vyvinutejšia ako u stredoeurópskych neandertálcov. Možno, že bol neandertálec predchodcom dnešných Stredoeurópanov, pretože európsky neandertálec vymrel pred 40 až 35 tis. rokmi. Neandertálci predstavujú slepú vývojovú vetvu človeka.
Významné náleziská: Neanderthal, Morava (Dolní Věstenice), Šanidar, Tešik – Taš (Uzbekistan), Krapina (Chorvátsko - známky kanibalizmu). Z nálezov je zrejmé, že Neanderthálci už dokázali prejaviť ľudský súcit – solidaritu a máme už doložené prvé znaky náboženstva. Na našom území máme viacero dôkazov o živote neandertálcov (artefaktov) – Bojnice, Dudince, Trenčianske Teplice a. i. Našli sa aj telesné pozostatky: Gánovce – nález kamenného výliatku mozgu neanderthálskej ženy; Šaľa – temenná kosť neanderthálskej ženy.
V závere stredného paleolitu (v tej istej dobe ako vymiera neandertálec) sa vyvinul súčasný typ človeka HOMO SAPIENS, ktorý sa do Európy začal presúvať z východu. CHARLES DARWIN 1809 – 1882
Britský prírodovedec Charles Darwin napísal roku 1859 veľmi významnú knihu s názvom O pôvode druhov. Darwin bol presvedčený, že zvieratá a rastliny sa v priebehu dlhých časových úsekov menili, pretože medzi sebou zápasili o potravu, partnerov a o prežitie. Len tí „najlepší“ alebo „najzdatnejší“ prežili a dnešné druhy sú výsledkom vývoja (evolúcie) trvajúceho milióny rokov. Darwin žijúci v 19. storočí nadšene obhajoval svoju evolučnú teóriu aj na človeku – objav fosílií neanderthálca potvrdil, že dnešní ľudia sú tiež výsledkom istého vývoja. MLADÝ PALEOLIT (40/35 tisíc – 10 000 pred Kr.)
V tomto období sa na západ rozšíril dnešný typ človeka v štyroch základných rasách (europoidná, negroidná, mongoloidná a australoidná). Človek osídlil ďalšie dva kontinenty – Austráliu a Ameriku. Prebiehala posledná doba ľadová. Naši predkovia osídlili Európu v smere od juhovýchodu na západ. Žili v podobných podmienkach ako neanderthálci. Používali však už dokonalejšie nástroje vyrábané z kostí, dreva, mamutoviny a kameňov. Putovali za zverou, ktorá žila v stádach (soby, mamuty, kone). K lovným zvieratám patrili aj jaskynné medvede, srstnaté nosorožce, pratury, megalocery (obrovské jelene). Ľudia žili v tlupách, ktoré sa menili na rody. Vyskytovalo sa tu matrilineárne zriadenie rodov, čiže tu bol matriarchát (ženy boli dominantné). Ženy a muži si delili prácu (prirodzená deľba práce), stavali si prístrešky, vyhľadávali jaskyne a skalné previsy Crô – Magnon (Cromagnonci), Dolní Věstenice, Považie, Východoslovenská nížina, Barca (pri Košiciach). Prvé umelecké zobrazenia, rytiny v kostiach, jaskynné maľby – j. Altamira, j. Lascaux, Ural. Príčiny umeleckej tvorby boli: lovecká mágia a estetické potreby. Vyrábali sošky ženských postáv tzv. venuše (Moravianska venuša – Moravany nad Váhom stará cca 24 800 rokov).
Ľudia, ktorí pred 40 až 35 tisícimi rokmi prišli z východu do Európy, boli vysokí (1,70 – 1,80 m), atletického výzoru s vysokou, hranatou a skôr úzkou lebkou. Ich zreteľne vyvinutá brada vybiehala viacej do špičky, takže spodná polovica tváre mala tvar trojuholníka. Nos bol dlhý a úzky, čelo vysoko klenuté. Títo cromagnonskí ľudia (pomenovaní podľa prvého náleziska v kameňolome Crô-Magnon v juhofrancúzskom Les Eyzies-de-Tayac) boli vynikajúci lovci. V tlupe pripravovali pasce dokonca mamutom, mohutným jaskynným medveďom a ďalšej veľkej zveri končiacej doby ľadovej.
Ovládali už reč a mohli tak spoločne plánovať a loviť s oštepmi, kopijami a mohutnými kyjakmi, práve tak ako klásť pasce v podobe dôkladne zakrytých lapacích jám. Ich pracovné nástroje boli nielen početné a špecializované pre rôzne účely použitia, ale boli tiež precízne opracované. Ostrie oštepov, kamenné čepele nožov, kostené hroty harpún so spätnými zubami, perfektné pästné kliny, sekáče a ďalšie nástroje bol cromagnonský človek schopný optimálne zhotoviť cieleným otesávaním a štiepaním. Umenie zhotovovať tieto predmety sa dedilo z generácie na generáciu. K nemu patrila tiež znalosť, že pokiaľ sa kameň rozpáli v ohni a potom sa nechá pozvoľna ochladiť, dá sa ľahšie opracovať. Početné stopy cromagnonských ľudí v celej Európe ukazujú na vyvinutú loveckú mágiu. Z hliny boli zhotovované zvieracie figúrky, ktoré zastupovali skutočnú loveckú korisť a boli prebodávané šípmi a „zabíjané“. V hlbokých jaskynných chodbách vznikali – ryté, kreslené, maľované – stovky nástenných obrazov. Ich význam bol magický, ich tvorba bola zrejmä kultovým rituálom, lebo väčšina týchto obrazov sa nachádza ďaleko od denného svetla často v niekoľko stoviek metrov dlhých jaskynných chodbách. Cromagnonský človek nezriedka maľoval tieto obrazy v ťažkých podmienkach, napr. v ľahu na chrbte v iba 50 cm vysokej chodbe vo svite slabej olejovej lampičky.
Tak sa zrodilo umenie. Neandertálec síce už tiež (ale len veľmi zriedka) zhotovoval primitívne malé kamenné figúrky, cromagnonský človek ale vyvinul radu výtvarných, originálne pojatých techník. Pred takmer 40 000 rokmi načrtáva prvé obrysy ľudskej ruky na skalnú stenu juhofrancúzskej jaskyni Bara-Bahau. V Les Combarelles, inej susednej jaskyni, vyryl do kameňa stovky zvieracích figúr a tiež niekoľko zobrazení človeka.
Pretože boli umelci, dávali so sebou na poslednú veľkú cestu zomretým popri bežných predmetoch, akými boli kožený odev, zbrane a potrava, tiež precízne opracované ozdoby (asi talizmany). Týmto spôsobom na onen svet vybavený nebožtík bol často posypaný červeným okrom, skôr ako bol jeho hrob uzavretý. V niektorých prípadoch boli zomrelí bohato ozdobení. Náhrdelníky z mušlí a prevŕtavaných zubov slúžili ako zvláštny milodar. Pohrebný rituál zahrňoval milodary potrebných a krásnych nástrojov, práve tak ako sieťky do vlasov, obruče na ramená a náramky. Na ochranu zomrelého boli mu cez tvár ukladané ploché kamene. Mŕtvy ležali v hroboch v extrémne skrčenej polohe, často sa dotýkali kolenami brady. Cromagnonskí lovci žili v tlupách po 15 – 30 členoch a po prvýkrát v dejinách budovali sídliská.
Ich obydlia sa nachádzali pod skalnými prevismi (abris) a vo vchodoch jaskýň, takmer vždy na slnečných, pred vetrami chránených južných svahoch. V jaskyniach boli podlahy často spevňované kamenným dláždením v snahe izolovať podlahu od vlhkosti. Cromagnonský človek vedel tiež zhotovovať pevné stany z koží a kožušín. Vo východnej Európe sa vyskytujú náleziská zahĺbených obydlí. Svedčí to o vyspelosti tohto ľudského druhu, ktorý obýval Európu v tej dobe. NESKORÝ PALEOLIT (10 000 – 8 000)
V tomto období končí posledná doba ľadová. Skončil sa pleistocén (staršie štvrtohory) a ľudstvo vstúpilo do geologickej súčasnosti – holocén (mladšie štvrtohory). Ľadovce pomaly ustúpili na sever. Krajina získala nový charakter. U nás sa namiesto tundry začali šíriť lesy. Veľká stádovitá zver buď vyhynula (mamuty), alebo sa presunula na sever (soby). Postupne sa flóra a fauna priblížila dnešnej podobe a ľudia sa museli prispôsobiť.
Komentáre
Prehľad komentárov
ti ktori pisali JE TO HOVADINA sú Sprosti je to mudre a dobre
djiijjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjj
(vevušík, 10. 6. 2012 16:35)neni to stručne a je toho vela
púp=úô-úpôôp-
(ňä§léo, 26. 11. 2010 14:12)=époélo,lo,olkliékkioék,,,mikm mj kjn km m im mio mji mkminm
praveka historia ľudstva
(sara, 17. 9. 2010 16:12)mohlo by to bit lepsie lebo to je pre vysokoskolakov podla mna no teraz neviem co mam z toho vpisat
Nastup doby ladovej
(Cerny Petr, 27. 12. 2009 22:05)Kanadsky vedci tvrdia ze nastup doby ladovej netrval dlhsie ako 6.mesiacov.Moznou pricinou mohla byt aj ina katastrofa,ktora naraz zapricinila zanik mamutov,ludi,neandrtalcov.Musia existovat nejake odpovede,ktore by mala poznat archeologia.
DEJEPIS
(Barunka, 16. 1. 2014 17:08)